Panna Mária Kráľovná pokoja
„Ježiš Kristus prišiel na svet prostredníctvom presvätej Panny Márie a takisto jej prostredníctvom musí kraľovať vo svete… tá, ktorá ho dala svetu prvý raz, prinesie ho svetu v žiare i druhý raz.“ (sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu, O pravej úcte k Panne Márii, čl. 1, 13)
Panna Mária je pre nás vzorom a sprievodkyňou vo všetkých oblastiach života: v zasvätení sa Kristovi, čistote, chudobe, poslušnosti, pokore, v službe. Denne si obnovujeme zasvätenie k našej Kráľovnej a Matke Milosrdenstva. Do Jej rúk vkladáme všetko: cestu nášho vlastného posvätenia, našich zverencov, zamestnancov, dobrodincov, i celý svet.
V roku 2013 bol z iniciatívy našej komunity vydaný slovenský preklad Encykliky pápeža Pia XII. AD CAELI REGINAM (O Nebeskej Kráľovnej).
Toto sú slová pápeža Pia XII. : ,,Touto Encyklikou zavádzame sviatok, aby všetci mohli jasnejšie uznať a zbožnejšie si ctiť milosrdnú a materinskú moc Božej Matky. Sme presvedčení, že tento sviatok pomôže zachovať, posilniť a predĺžiť onen pokoj medzi národmi, ktorý je denne skoro zničený obnovujúcimi sa krízami. Nie je snáď Ona dúhou v oblakoch, siahajúcou k Bohu, zárukou zmluvy pokoja? „Pohliadni na dúhu a zvelebuj Toho, kto ju stvoril, veľmi je utešená svojím leskom. Svojím skvostným oblúkom sa vinie po nebi, ruky Vznešeného ju rozopäli [na obdiv].“ Kto si teda uctí Kráľovnú neba a zeme – a nech sa nik necíti vyňatým z tohto holdu vďačnej a milujúcej duše – nech prosí túto najúčinnejšiu z kráľovien, Sprostredkovateľku pokoja; nech rešpektuje a zachováva pokoj, ktorý nie je len nepotrestanou zlobou, ani bezbrehou slobodou, ale usporiadanou harmóniou pod zákonom Božej vôle; k jeho zachovávaniu a šíreniu nás pohýnajú mierne naliehania a príkazy Panny Márie. /51/
Sv. Vincent de Paul
zdôrazňuje potrebu ,,načúvania chudobnému“, počúvať, čo mi hovorí chudobný, blížny. Započúvať sa do druhého, aj keď sa nevie dobre vyjadrovať, aj keď nevie dobre vyjaviť svoju potrebu, aj keď nevie ,,hýbať perami.“ U Terezky sa viac sústreďujeme na to, ako sa otvoriť Božiemu Milosrdenstvu, sv. Vincent nás pozýva odovzdávať blížnym milosrdenstvo, ktoré sme prijali od Boha, aby sme neboli ako nemilosrdný sluha (por. Mt 18, 23 – 35). Sv. Vincent nás vyzýva „Milujme Boha, bratia moji, milujme Boha, ale nech je to s námahou naších rúk a v pote našej tváre. Je totiž veľa ľudí, ktorí sa správajú bezúhonne, sú naplnení vznešenými citmi k Bohu a s tým sa uspokoja. No keď má dôjsť k činom, keď treba konať, nepokročia – sú bezradní. Hrdia sa horúčkovitou predstavivosťou, majú záľubu v sladkých rozhovoroch s Bohom pri modlitbe, hovoria takmer ako anjeli. Keď sa však treba dať do práce pre Boha, trpieť a umŕtvovať sa, učiť chudobných, hľadať stratenú ovečku, keď sa treba uskromniť, keď niečo chýba, keď treba prijať chorobu alebo iné nepríjemnosti – ach! – vtedy sa všetko rúca a stráca sa odvaha. Nie, neklamme sa: Celé naše dielo spočíva na činoch.“
Kto je chudobnejší ako dieťa? Sv. Vincent sa k nemu pozorne nakláňa, počúva ho a snaží sa mu porozumieť tak, ako počúva Božie Slovo, ktoré drží v ľavej ruke. Sv. Vincent nehľadí na dieťa, ale na kríž, ktorý odhaľuje predmet horlivosti všetkých jeho nasledovníkov – ,,Láska Ježiša Krista ukrižovaného nás ženie.“ Ruka, ktorá stíska kríž, zároveň prstami vyznáva dve prirodzenosti Krista – božskú a ľudskú, ktorú z lásky k nám prijal. Preto iste platia slová vteleného Božieho Syna ,,Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25, 40). Štóla splývajúca z pliec sv. Vincenta, podobne ako u sv. Don Bosca, poukazuje na kňazské povolanie týchto svätcov. Na štóle je latinský nápis, ktorý v príklade znamená ,,Poslal ma ohlasovať radostnú zvesť chudobným“ (porov. Lk 4, 18). Konštatovanie sv. Vincenta platí aj pre dnešnú dobu: „Je v našej dobe veľa takých, čo sa zdajú byť cnostní a skutočne aj sú, ale klonia sa skôr k pokojnému a bezstarostnému životu a nie k statočnej a vytrvalej nábožnosti. Cirkev je veľká žatva, ktorá potrebuje žencov, ale takých, čo pracujú. Nič nie je v lepšej zhode s duchom evanjelia, než zhromažďovať v duši svetlo a silu z modlitby, čítania a samoty, aby sme potom mohli ísť a deliť sa s ľuďmi o tento duchovný pokrm. Postupovať teda tak ako náš Pán a po ňom jeho apoštoli a spájať úlohu Marty s úlohou Márie, nasledovať holuba, ktorý zje len polovicu získaného pokrmu a s ostatkom v zobáku kŕmi mláďatá. takto máme konať a skutkami dosvedčovať, že milujeme Boha. Celé naše dielo spočíva na činoch.“ (Saint Vincent de Paul, Corespondance, entretiens, dokuments, XI 40-41)
Sv. Terezka od Dieťaťa Ježiša a Svätej Tváre
je 33. učiteľkou Cirkvi. Kríž v jej pravej ruke pripomína jej túžbu byť mučeníčkou Božej lásky skrze obetovanie s Milosrdnej láske. ,,Čím je väčšia ľudská bieda, tým viac sa musí človek pokladať za predmet spôsobilý k tomu, aby sa na ňom prejavilo nekonečné Milosrdenstvo…. Obetujme mu svoje úbohosti, aby nás od nich oslobodil, aby nás uzdravil. A to nie preto, že si to zasluhujeme, ale preto, aby sme dali Božej Láske príležitosť prejaviť sa takou, aká naozaj je – milosrdná. !Ježišove slzy a krv sa Sali jej rosou a jej slnkom bola prevelebná Tvár. ,,Dovtedy som neskúmala hĺbku pokladov ukrytých v svätej Tvári. … pochopila som, že ozajstná múdrosť spočíva v to, aby sme boli radi, že sme neznámi a že nás nepokladajú za nič… Áno, tak ako Ježišova Tvár, chcela som, aby moja tvár bola naozaj ukrytá, aby ma na zemi nik nepoznal… inými slovami, musíme súhlasiť s tým, že zostaneme stále malí a bez sily. „Rozpäté ruky Terezky, v ktorých drží vyobrazenie Presvätej Tváre, nás povzbudzujú pristupovať s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravom čase (porov. Heb 4, 16). Terezka nás vyzýva prejsť z úvahy o súdiacom Bohu k úvahe o otcovsko-materinskom Bohu, od nedôvery k jednoduchej a milujúcej dôvere, ktorá sa celkom ocitne v jeho náručí, od hľadania dokonalosti k hľadaniu jednoty s Bohom, od komplikovanosti k jednoduchosti, od zákonov, ktoré zotročujú, ku konkrétnemu a účinnému zákonu lásky, ktorý oslobodzuje, od nedospelosti k dospelosti, od vonkajšieho asketizmu k evanjeliovému sebazáporu, od zásluh k „prázdnym rukám“, od čisto duchovných úvah k Božiemu slovu, od komplikovanej modlitby k jednoduchému kontemplatívnemu pohľadu, od neprístupnej Márie k Márii nám veľmi blízkej, takej, akú opisuje evanjelium. Viac sa môžete dozvedieť o živote a poslaní sv. Terezky na našej stránke (stačí kliknúť na tento odkaz stránky) www.terezka.kkp.sk/zivotopis-sv-terezie-z-lisieux/
Sv. Don Bosco
tento patrón a vychovávateľ mládeže, založil veľké dielo služby chlapcom ulice. Je pre nás učiteľom služby – výchovy. Je znázornený s troma majákmi – stĺpmi, podľa prorockého sna, ktorý mal. Na rozbúrenom mori je veľká loď, ktorou je Cirkev. túto loď sprevádza mnoho ďalších lodí, ktoré poslúchajú rozkazy admirála veľkej lode, ktorým je pápež. Proti veľkej lodi bojujú iné malé lode, ktoré tvoria nespočetnú flotilu. Na šírom mori sa týčia dva vysokánske majáky , ku ktorým pápež vedie loď. Z týchto majákov visia kotvy a háky na reťaziach. Na jednom z majákov stojí krásna socha Nepoškvrnenej . Na druhom majáku, oveľa vyššom a mohutnejšom, žiari hostia – Eucharistia. ,,Na záchranu v takomto smútku existuje len jeden prostriedok: časté sv. prijímanie a úcta k Panne Márii.( Tento sen môže byť majákom pre každého človeka, ktorý sa otvoril Božej milosrdnej láske. dnes málokto popiera existenciu Boha, stáva sa však moderným odmietanie Cirkvi, ako starej a nefunkčnej lode, ktorou s a môže na prvý pohľad zdať. Sv. Don Bosco držiac túto starú loď v náručí nám pripomína, že máme ľuďom vo svojom okolí ponúknuť nielen chlieb Božieho Slova, ale aj domov, spoločenstvo v Cirkvi. Don Bosco používal poučenie zo svojho prorockého sna ako vodidlo pri rozlišovaní duchov posudzovaní situácií i povolaní. Sk sa v jednom spoločenstve alebo v jednej osobe spája láska ku Sv. Otcovi a Cirkvi s výraznou úctou k Panne Márii a hlbokou eucharistickou zbožnosťou, netreba sa obávať smútkov a poblúdení. (br. Efraim)
